Putovanie v hmle

Autor: Samuel Mitický | 12.6.2013 o 16:24 | Karma článku: 7,00 | Prečítané:  220x

Mám rád stredy, lebo vtedy vždy príde voľno. Dnes nie pravé najvľúdnejší čas na túru, ale i tak som čakal, kedy sa moje lepšie a aktívne ja ozve. Nesklamalo, prinútilo ma zbaliť si batoh a vystúpiť opäť do kopcov.

Ako vždy na začiatku výstupu i dnes som si určil dôvoď a prečo vlastne idem, nie je to nutne, ale pre mňa je to motivácia a ľahšie sa mi stúpa. Dnešný výstup som sa rozhodol ísť pre priateľov, ktorí sú nešťastní, majú starosti a deckám z UPC-čka v Trenčíne, prosto ľuďom, ktorí mi aj za krátky čas dali to, čo iní často márne hľadajú možno celý život. V polovici cesty ako sa dalo čakať začal stupňujúci dážď a pravé to je tá chvíľa, kedy sa človek rozhoduje či ide ďalej, či to má zmysel, alebo sa otočí a ide nazad. Mnohí čo ma poznáte viete, že nie som pravé typ človeka, čo sa rád vzdáva (radšej čestne prehrať), pre mňa je vzdať sa niečo ako koniec, ako smrť..niekedy možno rýchlejšia a jednoduchšia cesta, ale ja milujem žiť, i keď je to ťažšia cesta, plná prekážok, vyberám si práve tú, veď život aj napriek všetkému zlému, je niečo úžasné a nenahraditeľné. Rozhodnutie bolo jasné, kým sa dá, ide sa ďalej. A vtedy som to prišlo, vedel som, že je opäť vedľa mňa, ako vtedy na Camino de Santiago. Vypočul moje slova, prišiel za mnou, aby mi ponúkol skúšku. A ja som vycítil tú otázku. Naozaj chceš ísť a stúpať dnes nie pre seba, z vlastných dôvodov, nie preto aby si videl ten krásny výhľad ale pre iných? Nehráš iba formu a neboli to iba prázdne slová ako to ľudia v tejto dobe zvyknú robiť? Určite poznal moju odpoveď, vyčkal však ešte chvíľku a dážď začal ustávať, uveril mi, že to za Vás dokážem, a ja som veril, že je pri mne, začal som stúpať a bez obáv, ale aby to bolo naozaj fér, všade okolo mňa bola hmla, taká kde človek vidí na pár metrov, ale zasa, kto z nás ma možnosť prechádzať sa v oblaku? Dážď ustál a miesto neho sem tam sa mihla snehová vločka. Začal fúkať vietor, ale nie ten taký čo ľudí bičuje, ale taký čo ti presuší veci, poznal som ho. Odpoveď či som svoju cestu na vrchol za vás zvládol, verím, že mnohí z vás vedia aj bez fotky. Cestou dole, mi zasa dal pocítiť jeho veľkosť a lásku, každým krokom dolu sa otvárala viac a viac obloha, až som videl to, čo plní moje srdce, možno to bola jeho vďaka, že som ochotný vždy sa za vás biť, ale takú vďaku odmietam, to ja som vďačný, že tu vôbec smiem pre vás byť. A tak sa skončil ďalší výstup, jeden z tých, kde sa nasýtila aj duša, aj srdce. A možno to bola všetko iba veľká náhoda, každý z nás má právo veriť komu a čomu chce, ja som si už vybral. Vďaka Bože
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štát sa háda s RegioJetom, kto má uvoľniť trasu do Košíc

Súkromný dopravca na linke medzi Bratislavou a Košicami končí koncom januára. Svoje rozhodnutie oznámil začiatkom roka.

TECH

Ukázali, ako vysoko by ste vyskočili na Marse či na Plute

Polmetrový výskok by ste na niektorých telesách premenili na prelet atmosférou.

KOMENTÁRE

Zrušíme kraje, keď sú aj tak nanič?

Nezáujem voličov pomohol zmobilizovať hlasy pre Kotlebu.


Už ste čítali?