Pozývam Vás na výlet za mojím snom 2/7 Štartujeme

Autor: Samuel Mitický | 21.10.2012 o 0:10 | (upravené 21.10.2012 o 0:26) Karma článku: 4,91 | Prečítané:  497x

Užívam si, som kúsok od štartu môjho sna, ale ešte som ani poriadne nevystúpil v A Coruni a hneď ma čaká prvý úder od Camina. Včera som sa smial, že som sa nestratil v Madride, no dnes som sa stratil v podstatne menšej A Coruni. Kto by to bol čakal, že sa dá v takom meste nabehať aj zo desať kilometrov. Prichádzam na prvú vec, pokora, Samo pokora, nezabúdaj...

 

Ľudia mi pomohli, sú veľmi milí, aj ja som milý na nich, a čo by som aj nebol, keď viem, že vedia anglicky ešte menej ako ja (a to ja neviem skoro vôbec, ale doučím sa)To je rozdiel s Madridom, tam vedeli anglicky aj predavači v stánkoch.

A aby to nebolo málo blúdim aj v ďalšom meste, vo Ferrole. Ľudia sú našťastie aj tu veľmi milí. Jedna slečna ma dokonca vedie cez pol mesta, čo je niekoľko sto metrov, do turistickej kancelárie. Škoda, že práve tá správna kancelária je na opačnom konci mesta, ako práve zisťujem, ale nevadí, snaha sa cení. Bolia ma nohy a to som ani nezačal svoju púť. Napĺňajú sa moje očakávania, áno, presne tie, ktoré vravia, že sa to začne kaziť ešte pred začiatkom. Moja frustrácia stúpa, keď sa pýtam miestneho kňaza na začiatok cesty do Santiaga a on ma v dobrej viere posiela na autobus. Na jeho zdesenie v očiach, keď som mu oznámil, že tam chcem isť pešo, na to sa veru len tak zabudnúť nedá. Výkrik..,, Veď to je viac ako sto kilometrov“ vraví za všetko. Naozaj strácam nádej, že vôbec nejaká Camino Ingles existuje. Ešte jeden pokus, ďalšia pani ma odprevádza do správnej turistickej kancelárie. Otvárajú o hodinu a pol, viete, siesta. Musím sa isť niekde najesť. Bolia ma nohy, som hladný a vytráca sa vo mne nadej. O 16tej netrpezlivo stepujem pred kanceláriou, dostávam preukaz a stávam sa oficiálne Pelegrino, modlitby zabrali, človek sa musí najskôr trosku potrápiť, aby napokon pocítil skutočné šťastie. Vyrážam na štart, áno správne, neviem ho nájsť ( inak viete, čo sa vraví o Camine, že práve vtedy, keď blúdiš a nevieš ako ďalej, pravé vtedy sa nájde niekto kto ti pomôže). Áno, jeden pán zastavuje svoje auto na ceste, vybieha a s radosťou ma vedie k začiatku a ukazuje mi cestu. Prvýkrát mi v ušiach znie Bueno Camino, od neho a potom od mnohých ďalších neznámych ľudí. Nabral som odvahu a vyrážam, odvaha zostava, ale nohy odchádzajú, no ja to zvládnem, veď vo svojom ruksaku nesiem nadej a sny mnohých z vás. Nachádzam prvý Alberque v Nede, ubytovávam sa za 5 eur, od štartu som prešiel 12 km, dokopy dnes hádam tridsať, som zničený, ale šťastný a teším sa na zajtra...

Myšlienky, ktoré ma dnes napadli...

Pýtaš sa, čo sa stane ak prejdeš, ktorékoľvek Camino? Odpovedám, nič, prešli ho tisíce ľudí pred tebou a prejdú ho tisíce po tebe, ale viac ako šesť miliárd ľudí sedí doma a nikdy sa ku takému niečomu neodhodlajú a pravé tých si prekonal sebou samým a to stačí..

Viete prečo sa ľuďom už po pár kilometroch otvára srdce? Lebo sú unavení a slabí, a čo najlepšie dobíja energiu? No predsa láska cez otvorene srdce a kde je láska, tam sa akosi vytráca nenávisť, strach, či iné hlúpe malichernosti...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?