Najskôr to bol iba sen, ďalší zo snov, ktoré vo mne vyvolávajú zimomriavky a práve tie sny si ja chcem plniť. Vlastne ja som z tých bláznov, čo si chcú plniť všetky sny. Stačilo malo, vyčkať na dovolenku. Dovolenka nenechala na seba dlho čakať a prišla. Došiel rad na mňa, idem do toho? I keď sám v cudzom svete, bez znalosti jazyka...Samozrejme, idem, život je jedno veľké dobrodružstvo a sny sú na to, aby sa plnili...Tak Vás teraz pozývam, prejsť sa so mnou kúsok po Španielsku....
Ráno vstávam, lúčim sa doma a autom dochádzam do Viedne, kde posledný krát počujem jazyk, ktorý je môjmu srdcu blízky, tam ma čaká prvý let do Madridu. Po rokoch opäť v lietadle, opäť tie krásne pocity, tak vysoko, v oblakoch, pre mňa neskutočná krása, niečo čo človek prosto nevymyslí. O tri hodiny pristávam v Madride, je 15,30 a ja mám 15 hodín času do ďalšieho letu. Idem za ten čas spoznávať jedno z miest, kde som ešte nemal to šťastie byť. Madrid prechádzam krížom – krážom, nikdy som nemal rád veľké mestá, a toto je priam ozrutné. Našťastie sa v ňom nachádza asi najviac krásnych žien na meter štvorcový na svete, tmavé dlhé vlasy a mačacie oči, aké sú povahovo netuším, ale sú krásne, to vidím. Mám nabehané prvé kilometre, je to skvelá predpríprava na dni, ktoré ma čakajú. Je niečo po polnoci a ja zamietam možnosť ísť prespať do hotela. Vraciam sa na letisko a vyspím sa tam, alebo možno aj nie, veď uvidíme. Spal som už všelikde, ale na letisku ešte nie a vyskúšať treba všetko. Jediné, čo mi robí vrásky, je môj ruksak, vraj sa uvidíme opäť až v A Coruni. Cítim sa nesvoj ak nemám svoje veci pri sebe, Ale verím, že ráno sa opäť zvítame. Prvýkrát sa budím o tretej, potom o štvrtej, o piatej a napokon, keď sa budím aj o šiestej, balím spanie a idem na letiskové raňajky. Nie sú ako doma, ale hlad je hlad. O7,30 odlietame, letíme cez búrkové oblaky, máme menšie lietadlo a dosť to hádže. Nie som vo svojej koži, ale to bude tým ruksakom. No 8,30 sa už spolu vítame, nachádzam sa v A Coruni a moje dobrodružstvo práve štartuje...
